|
Veľká noc
Veľkonočné zvyky
V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari a pôvodné zvyky mali zabezpečiť prosperitu hospodárstva.
Zelený štvrtok bol spojený aj s umývaním sa v čerstvej tečúcej vode s predstavou, že tak sa človek zbaví lišajov, vredov, bradavíc, svrabu, ale aj pieh a vyrážok.
Voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter. Veľkonočnú vodu zamurovali aj do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili. Vykropili ňou stajňu,
keď sa krava otelila. Gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili.
Na Zelený štvrtok sa prvýkrát vyháňal dobytok na pastvu a rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity:
dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky, šibali ho vŕbovými prútmi, koňom do hrivy a kravám na rohy uväzovali červené stužky proti urieknutiu.
V Novohrade na Zelený štvrtok napájali kravy čerstvou vodou, aby dobre dojili. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smeti odniesť na križovatku, aby
nemali v dome blchy. V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzali strigy. Ľudia predpokladali, že škodlivá činnosť stríg a strigôňov bola namierená predovšetkým
proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou alebo cesnakom. Aby kravám niektorá striga nepočarila, mala gazdiná urobiť venček zo šípového prútia a o polnoci
mlieko cezeň precediť. Keďže zvoniť sa už nesmelo, ľudia používali rapkáče. V noci pastieri trúbením vyháňali zlých duchov z chotára. Kravám dávali chlieb s cesnakom,
aby im strigy neuškodili alebo ju tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná. Sial sa mak, bôb, tekvica a uhorky, lebo sa verilo, že tak ako sú zvony zaviazané, tak sa zaviažu
aj kvety rastlín. Chlapcom strihali vlasy. Rozšírené bolo nosenie mravcov na obsýpanie domov.
Na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou
(ryť, kopať), ani prať bielizeň. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ušitá pašiovými
niťami chránila pred bleskom. Na Veľký piatok bili cepami do krtincov, aby sa krty vysťahovali.
Masť zo šunky, ktorá sa varila na Bielu sobotu, sa odložila na liečenie rán, natieranie volskej šije odretej jarmom alebo nôh, aby pri poľnej práci nepopukali a aby boli chránené
pred uštipnutím hadom.
K Veľkonočnému pondelku neodmysliteľne patrilo oblievanie a šibanie, vtedy chlapci odriekali rôzne veršovanky. Šibači si korbáče plietli z čerstvo narezaných prútov vŕby.
V Novohrade sa väčšinou oblievalo vodou priamo zo studne na dvore alebo z potoka. Neskôr mládenci používali aj voňavky. Oblievanie dievčat na Veľkonočný pondelok sa považovalo
za očistné, plodonosné a malo im na celý rok zabezpečiť zdravie.
Šiby, šiby, šibáky, išiel otec na raky.
Raky štípu, pichá jež, naše prúty musia tiež!
Korbáčmi šibali najmä gazdiné, aby vraj neoprašiveli. Najprv obliali, potom šibali a odriekali aj takúto veršovanku:
Šiby, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča
a vajíčka do košíčka.
Zdroj: E. Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, 1986
Veľkonočné jedlá
Ľudové obradové stravovanie na veľkonočné sviatky začínalo veľkým pôstom na Veľký piatok. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál
(špenát, šťaveľ, žihľava) a cestovín. V tradičnom vidieckom prostredí sa varili dlhé šúľance, šoprle, zo zemiakov, časté boli šiflíky s dusenou kapustou. V minulosti sa
počas pôstu tradične konzumovali raky, ktoré sa varili v slanej vode.
V Novohrade sa na Zelený štvrtok varili rezance a šúľance alebo sa varievala „šťava - šóška“ z mladých zelených lístkov. Na Bielu sobotu bývalo studeno z údených kolienok a
paprčiek. Pre Bielu sobotu bolo v Novohrade tradíciou pečenie obradového koláča z bieleho kysnutého cesta, ktorý sa volal mrváň, mal okrúhly tvar a symbolizoval hojnú úrodu.
Tradičnými veľkonočnými jedlami boli vajíčka, ktoré sa jedli uvarené natvrdo alebo v rôznych jedlách z vajec. Prvým chodom na Veľkonočnú nedeľu bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil
pre všetkých prítomných. Keď počas roka niektorého z nich mátalo alebo vodil svetlonos, mal si spomenúť, s kým to vajce jedol a zlé sily stratia nad ním moc. Ženy a dievčatá
pripravovali ozdobné vajíčka – kraslice – určené pre kúpačov a šibačov, teda oblievačov. Vajíčka varili pre oblievačov v cibuľových šupách, tým sa sfarbili na hnedo-červeno.
K starej tradícii patrilo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Na pôstne obdobie boli vhodné kaše. Varili sa z pohánky, jačmenných krúp, strukovín (bôb, cícer, fazuľa, hrach, šošovica), zemiakov,
v regióne to bola známa fučka. V medzivojnovom období sa jedávala kaša z krupice – grís, pre deti sa dochucovala škoricou.
|
|
